Dnes je sobota, 27.november 2021, meniny má: Milan
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Z ulice rovno na svetové pódia

október 21, 2021 - 11:00
Michal Matejčík je sólista, komorný a orchestrálny hráč, pedagóg a najvyšší harfista široko ďaleko. Kapela Depeche Mode si ho aj vďaka autentickosti vybrala za predskokana, s Georgom Michaelom odohral jeho poslednú pieseň neustále ho baví svoju harfu nanovo objavovať. Je to jeho životná láska.
Foto: 

Chlap ako hora a romantický nástroj harfa. Ako a kedy ste sa stretli?

Pomerne neskoro. Počas štúdia na gymnáziu v Žiline som sa venoval hre na klavír. Avšak moja klavírna technika sa nevyvíjala tak, ako by som si možno želal. Harfa sa v tej dobe nevyučovala na ZUŠ, ale až na Štátnom konzervatóriu, tak som sa vybral do Bratislavy, študovať nový nástroj u pani profesorky Zuzany Törökovej. Mal som vtedy asi 17 rokov. 

Konzervatórium zohralo rolu pri ďalšej voľbe vysokej školy, rozhodli ste sa pre Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni. 

Už na príjmačkách som si uvedomil vážnosť situácie, keďže nám dali už v prvom kole robiť sluchový test, až potom boli talentovky. Škola bola naozaj na výbornej úrovni a mne neskôr zišlo na um, že s harfou sa dá hrať v orchestri oveľa viac ako s klavírom. Moja profesorka Adelheid Blovsky- Miller bola členkou Viedenskej filharmónie, aj ona ma prirodzene viedla k tomu, čo jej bolo blízke. V symfonických dielach a operách má harfa svoje nezastupiteľné postavenie, tak som sa aj ja pobral orchestrálnym smerom. 

Ako si spomínate na obdobie vysokoškolského štúdia?

Bolo to prebudenie sa zo sna. Čakal som veselý študentský život, zatiaľ čo medzinárodný hudobnícky internát bol skôr o prežití. Podmienky boli drsné a musel som sa v tom celom rýchlo zorientovať. Bol som vďačný za všeobecný rozhľad nadobudnutý z gymnázia, mnohí moji spolužiaci ho nedostali.

Existuje vo Viedni funkčná komunita slovenských muzikantov?

Áno, stretávame sa pomerne často. Ak aj príde niekto nový, radi ho medzi sebou privítame. Najčastejšie som so ženskou populáciou, popovou speváčkou a flautistkou Tünde Jakab, výbornou klavíristkou Petrou Pogády, ešte sa k nám pridávajú aj flautistky Veronika Víťazková a Martina Kušnírová. S klavíristom Danielom Špinerom si rozumieme po ľudskej aj profesijnej stránke. Všetci spolu dokážeme prekecať celé hodiny a nielen o hudbe. Som rád, že som cez nich našiel prepojenie na domov a rád tým búram klišé, ako si v zahraničí Slováci nepomáhajú. My si vieme spraviť krajší deň už len tým, že sa vidíme.

Kde je váš domov?

Pocitový domov je na Slovensku a pracovný v Rakúsku. Veľmi rád by som to spojil.

_mg_7421fw.jpg

Foto: 
Archív MM

Pochádzate z hornatého žilinského kraja. Chýba vám vo Viedni príroda alebo ste už kávičkár zhýčkaný veľkomestom?

Malá Fatra svojou krásou vyformovala moje vnútorné bohatstvo. Pravidelne tam chodím vypínať hlavu. Vezmem svoje tri psy a spolu brázdime po vrchoch. Napriek tomu, že harfu k svojmu životu potrebujem, viem ju nechať aj doma.

Viete bez nej žiť?

Bez nástroja viem byť týždne aj mesiace. Veľmi rád cestujem a spoznávam nové miesta, popritom nepociťujem smútok, že vtedy nehrám. Oddýchneme si jeden od druhého, a keď sa vrátim, spýtam sa jej: „Takto krásne si znela aj predtým?“

Ako keď sa muž so ženou dlhšie nevidia..

Presne tak. Žena sa dá zatiaľ do poriadku, oddýchne si a má čas pre seba. 

Veľmi zaujímavé životné obdobie je hra na ulici. Ako ste sa na nej ocitli?

V tom čase som sa pohrával s túžbou zahrať na harfe všetko, čo sa len dá. Vymyslel som si vlastný set komerčných piesní a vyšiel s tým na ulicu. Dva roky som ťahal za sebou harfu v  Taliansku, Rakúsku aj na Slovensku. Bolo to pre ľudí, ktorí by na klasický koncert nikdy neprišli. Vymyslel som si vlastné predstavenie a užíval si to.

Rovno z ulice do svetových koncertných hál. V rokoch 2011-12 ste sólovo sprevádzali britského speváka Georgea Michaela na jeho The Symphonica Tour. Dá sa povedať, že ste s ním zahrali jeho poslednú skladbu, keďže George už potom nehrával a v roku 2016 zomrel.

Bolo to práve v Taliansku, keď som sa plahočil s tou mojou harfou a dostala sa ku mne správa, že George Michael má problém zohnať na turné voľného harfistu. Poslal som im môj výber pouličného hráča a zabralo to. Začala sa jedna fantastická bublina. Človek sa vezie bez starostí. V rámci turné sme hrali v Royal Albert Hall v Londýne, v Garnier opere v Paríži, v Aréne vo Verone. Bol to pre mňa najväčší zážitok v hudobníckom svete a doprial by som ho každému muzikantovi.

Čo považujete za hnaciu silu k úspechu? Talent, tvrdú drinu alebo lásku k tomu, čo robíte?

Mňa motivuje ísť do neznámeho. Nebáť sa opovrhnutia či rečí iných. Nikdy som neriešil, že na viedenskej ulici stretnem kolegu z filharmónie. 

Vo vašej hudobníckej kariére svieti aj rok 2013, kedy ste boli vo Viedni angažovaný ako "špeciálny hosť" anglickej skupiny Depeche Mode. Dokonca prvýkrát v histórií kapely dovolili predskokanovi zahrať svoje piesne. Z čoho vznikla táto spolupráca?

Ako pravý „depešák“ som ich piesne hrával na klavíri, tak som ich prirodzene chcel skúsiť aj na harfe. Lenže to sú samé klávesy, rytmy a zvuky, čo sa dajú zahrať najlepšie so syntetizátorom. Raz jeden kamoš organizoval Depeche Mode Party a poprosil ma, nech zahrám pár piesní na harfe. Vyskúšal som, odozva bola výborná, tak som nahral dlhší set piesní. Niekto ich zavesil na internet, a keďže sa bavíme o ôsmich rokoch dozadu, dostalo sa to k hudobníkom Depeche Mode. V súčasnosti je onlinw svet už preplnený všetkým možným. Pozvali ma teda zahrať ich piesne v inom šate na koncerte vo Viedni. V mojom akustickom prevedení. Samy muzikanti boli z toho výsledku pozitívne prekvapení. Našťastie aj fanúšikovia.

V súčasnosti pôsobíte ako pedagóg na renomovanej hudobnej škole v Tulln an der Donau v Rakúsku.

Učenie ma naozaj napĺňa. Milujem nadchnúť svojich žiakov, dať im nádej a víziu, ako veľa sa dá s harfou pracovať. Som fascinovaný keď vidím iskričky v očiach mojich žiakov. 

Aké koncertné spolupráce momentálne zažívate?

Posledný veľký koncert som hral v lete na festivale Viva Musica 2021 v Bratislave. Spolu s tenoristom Pavlom Bršlíkom sme odohrali piesňový recitál v kombinácií tenor a harfa. Pre nás oboch to bolo prvá takto zložená hudobná kombinácia. Pôvodný repertoár pre harfu a tenor je veľmi obmedzený, takže som to zahral ako korepetítor z klavírnych nôt. V tejto situácií mi veľmi pomohli skúsenosti zo spolupráce s Depeche Mode.

Umenie dostáva v korona kríze zabrať, z vašich slov však cítiť pokoj a pokoru. 

Držia ma nad vodou žiaci. Moja tvorivosť ide cez nich von, a tak som necítil žiadnu stagnáciu. Celý čas pandémie som bol aktívny vďaka vyučovaniu, súťažiam a činnostiam spojenými s chodom školy.

matejcik_foto.jpg

Foto: 
Archív MM

Meriate 198 cm. Pomáha vám vaša výška pozerať sa na život z nadhľadu?

Ako v čom. Netrápim sa vecami, ktorými neviem pohnúť. Čo ja by som s tou veľkou harfou vedel komu pomôcť.. Niekedy pociťujem clivotu za domovom, to je to, čo ma vie rozcítiť.

Koľko hodín by mal študent harfy cvičiť, aby sa dostal na vašu úroveň?

Omnoho menej ako ja. Mal by žiť viac mimo harfy. To ho naučí hýbať sa v tomto svete.

Máte nesplnený pracovný sen?

Rád by som spolupracoval so slovenskými a českými interpretmi. K idolom z detstva som sa prepracoval, to mám už za sebou. Teraz mi je dobre tu a teraz. 

- - Inzercia - -